Cena za skládkovanie odpadu sa čoskoro vyrovná cene za jeho energetické zhodnotenie, čo pocítia aj naše peňaženky. Ako teda nakladať s odpadom čo najefektívnejšie?
Obyvateľ EÚ vyprodukuje za rok priemerne 500 – 600 kg odpadu; Slovensko, s podielom vyprodukovaného odpadu 348 kg na obyvateľa, patrí k jeho najmenším producentom. Rovnako nízka je však aj miera recyklácie či kompostovania. Naopak, k najväčším producentom odpadu patria Nemecko, Holandsko a škandinávske krajiny, ktoré sú však najvyspelejšie v miere recyklácie. Z tohto faktu vyplýva, že nie je podstatné, koľko odpadu krajina vyprodukuje, ale ako s ním naloží.
Nakladanie s odpadom predstavuje jeho zber, prepravu, zhodnotenie a zneškodnenie.
Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je užitočné využitie odpadu s cieľom nahradiť pri výrobnej činnosti iné materiály. Jednou z foriem zhodnocovania odpadu je jeho príprava na opätovné použitie. Súvisí s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo jeho časť, pripravia pre opätovné použitie bez iného predbežného spracovania. Najefektívnejším spôsobom zhodnotenia odpadu je jeho recyklácia, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný alebo i iné účely. Poslednou fázou nakladania s odpadom je jeho zneškodňovanie, ktoré je možné vykonávať len spôsobom, neohrozujúcimi ľudské zdravie a neškodným pre životné prostredie.
Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania komunálneho odpadu na Slovensku je stále skládkovanie.
Aj slovenské odpadové hospodárstvo však prechádza zmenami. Jedným z dôsledkov je nárast nákladov na spracovanie odpadu, hlavne jeho uloženie na skládkach. Cenu tvoria dve zložky: poplatok za uloženie na skládku a poplatku pre Environmentálny fond. Výška poplatku za skládkovanie 1 tony zmesového komunálneho odpadu je cca 35 €; poplatok pre Envirofond stúpol z 5 € na 7 – 17 € v závislosti od toho, ako obce a mestá dokážu triediť. Čím viac teda dokážu obce a mestá triediť, tým menej by mali platiť za skládkovanie. Do separovania odpadu nás tlačia i ostatné členské krajiny EÚ: podľa dohody medzi jej inštitúciami by sa malo do roku 2025 recyklovať aspoň 55 % odpadu z domácností a malých podnikov. Do roku 2030 by mal podiel recyklovaného komunálneho odpadu mal dosiahnuť 60 % a do roku 2035 aspoň 65 %.
Najúčinnejšou prevenciou a prvým krokom k riešeniu otázky nakladania z odpadom je však predchádzanie jeho vzniku, teda životný štýl ZERO WASTE, ktorý podporuje opätovné využívanie všetkých zdrojov bez tvorby odpadov, ich skládkovania, alebo ich spaľovania. Podľa tejto filozofie by mali byť všetky zdroje opätovne využívané, ako sa to deje aj v prírode.
